
18.6.2026 (SITA.sk) – Vedenie Košíc odprezentovalo novú analýzu od dvoch univerzít, ktorá prináša scenáre budúcej reformy a zhodnotenie fungovania mesta.
Mesto Košice s odborníkmi odprezentovalo analýzu modelu samosprávneho usporiadania a riadenia Košíc, ktorú si pred časom objednalo od dvoch univerzít. Analýza prináša komplexné zhodnotenie fungovania súčasného systému a načrtáva možné scenáre jeho budúcej reformy.
Hľadanie najlepšieho riešenia
Odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave predstavili dokument, ktorý vychádza z rozsiahlych odborných analýz realizovaných v priebehu rokov 2025 a 2026. Reaguje aj na dlhodobé výzvy, ktorým metropola východu čelí. Podľa autorov sú síce Košice naďalej ekonomickým, vzdelávacím a kultúrnym centrom východného Slovenska, no stoja pred nepriaznivými demografickými trendmi, rastúcou suburbanizáciou a stúpajúcimi nárokmi na efektívne poskytovanie verejných služieb.
„Platí stanovisko, ktoré dlhodobo prezentujeme. Nechali sme si spracovať odbornú tému, na jej základe chceme odborne diskutovať a následne hľadať najlepšie riešenie pre mesto Košice,” uviedol primátor mesta Jaroslav Polaček (nezávislý). Dané riešenie by sa podľa jeho slov malo čo najviac približovať odbornému dokumentu, ale zároveň by malo byť politicky priechodné. Mesto má v súčasnosti 22 mestských častí (MČ), ktoré majú svoje vlastné orgány, rozpočty i pôsobnosti.
Dnešný systém je drahý a neprehľadný
Jeden z riešiteľov, Daniel Klimovský z Univerzity Komenského v Bratislave, priblížil, že z pohľadu odborníkov diskusia nie je o hraniciach či funkciách, ale o kvalite života v meste. Diskusia je podľa neho o tom, ako bude mesto fungovať v budúcnosti. Predkladajú teda odborný dokument, na ktorom participovali aj ďalší spracovatelia, ide o návrh na reformu. Košice podľa neho už v súčasnosti fungujú ako jedno mesto, či už z hľadiska dopravy, investícií či územného rozvoja, ale aj ďalších, ktoré nepoznajú hranice mestských častí.
Pretrváva ale roztrieštený systém zo začiatku 90. rokov, hoci podľa riešiteľov najviac služieb, investícií a rozvoja zabezpečuje samotné mesto. Aktuálny systém označil Klimovský za komplikovaný a neprehľadný, a tiež nákladný. „Ambíciou by z nášho pohľadu nemalo byť zachovanie systému len preto, že už existuje a nejako funguje. Ambíciou najmä politických reprezentantov Košíc by malo byť vytvorenie takého modelu, ktorý bude zrozumiteľný, efektívny, finančne udržateľný a pripravený na výzvy budúcnosti, a to všetko v prospech obyvateľov mesta,” uviedol.
Predstavenie troch variantov reformy
Predstavil tri možné varianty podľa analýzy. Prvá možnosť by priniesla najmenšiu zmenu, a to zachovanie súčasného systému MČ, no pri spresnení kompetencií a úprave vzťahov medzi MČ a mestom. Výhodný je najmä vďaka vysokej politickej priechodnosti. Nevýhoda je ale podľa Klimovského v tom, že tento variant nerieši základný problém a ponecháva neefektívny systém. Je to skôr stabilizácia systému, dané riešenie ale podľa jeho slov nie je dlhodobo udržateľné.
Druhá možnosť čiastočne zodpovedá najnovšej novele zákona o meste Košice, ktorá nastavuje štyri väčšie MČ, zodpovedajúce súčasným okresom Košice I až Košice IV, ak sa vedenie mesta a MČ do určitého času nedohodnú inak. Podľa riešiteľa analýzy by v takomto modeli mali MČ posilnené kompetencie, no daná zmena by priniesla rozsiahly presun kompetencií a financovania. Daný model by bol podľa jeho slov organizačne, politicky i finančne náročnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Výsledkom by boli umelo vytvorené MČ, bez vlastnej identity, so silnými kompetenciami.
Tretí model predstavuje najvyšší stupeň integrácie, teda jedno mesto, s jedným primátorom a zastupiteľstvom, pričom MČ by zanikli ako právnické osoby. Tento model má podľa riešiteľa najväčší potenciál z hľadiska efektívnosti a úspor, priniesol by zjednodušenie plánovania. Ide o najvýraznejšiu zmenu, ktorá prirodzene vyvoláva otázky miestnej identity. V prípade zvolenia tohto modelu by bolo potrebné vytvoriť mechanizmy miestnej participácie, aby obyvatelia mohli ovplyvňovať bezprostredné okolie. Pôvodne boli zvažované i ďalšie modely, no tie boli postupne eliminované.
Najvhodnejší model ušetrí milióny eur
„Najvýraznejšiu podporu odborného tímu získal model jednotného mesta so zachovaním lokálnej participácie. Tento variant predpokladá zánik mestských častí ako samostatných samosprávnych jednotiek, no zároveň vyzdvihuje využívanie mechanizmov, ktoré umožnia obyvateľom jednotlivých lokalít podieľať sa na rozhodovaní a presadzovať miestne priority. Podľa spracovateľov dokumentu ide o riešenie, ktoré najlepšie kombinuje čo najvyššiu efektívnosť riadenia, zrozumiteľnejšie kompetencie a silnejšiu strategickú koordináciu aktivít vnútri mesta. Ročne by prinieslo úsporu v miliónoch eur. V hodnotenom období rokov 2015 – 2024 by dosiahli takmer 60 miliónov eur,” uvádza mesto Košice v tlačovej správe.
Doplnilo, že najmenej vhodným modelom bol podľa spracovateľov analýzy variant vytvorenia štyroch väčších mestských častí. S týmto modelom ale pracuje nedávno schválená novela zákona o meste Košice z dielne poslancov NR SR Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD). Do návrhu novely sa krátko pred schválením v parlamente dostal inštitút referenda. Pozmeňujúci návrh bol schválený vo výbore, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia.
Rozhodnúť by mohli obyvatelia v referende
O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo mesta rozhodovalo v referende. Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, novela stanovuje, že od roku 2030 sa počet mestských častí automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia.
Odborníci priznali, že od zákonodarcu očakávali väčšiu trpezlivosť, keďže bolo známe, že analýza sa pripravuje. Podľa Klimovského im to zasiahlo aj do práce. Dodal, že v záverečnom zhrnutí hovoria aj o možných legislatívnych úpravách pri jednotlivých modeloch. Ak by sa mesto rozhodlo prijať odporúčania analýzy, pravdepodobne sa podľa odborníka nevyhnú ďalšiemu novelizovaniu zákona či prijatiu novej právnej úpravy. Podotkol, že podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý si nechali spracovať, väčšina obyvateľstva si praje zmenu, hoci nepanovala zhoda na tom, akú konkrétne.
Košice stoja na križovatke
Primátor Polaček na margo schválenej novely zákona skonštatoval, že ju na mestskom magistráte analyzovali a predpokladajú, že v budúcnosti nebude v mestskom zastupiteľstve taká sila, aby dokázala počet MČ nastaviť inak. Vyjadril tiež obavu, že zavedenie modelu štyroch MČ môže nadlho uzavrieť celý proces diskusie o mestských častiach. „Sme na križovatke a budeme musieť diskutovať,” skonštatoval.
Predložený návrh podľa mesta predstavuje začiatok odbornej a verejnej diskusie o tom, ako by mali Košice fungovať v nasledujúcich desaťročiach ako moderná metropola schopná efektívne reagovať na meniace sa potreby svojich obyvateľov. „Verejnej prezentácii a diskusii predchádzali analytická a návrhová fáza, počas ktorých odborný tím zhromažďoval dáta, hodnotil fungovanie súčasného systému a možné scenáre budúceho usporiadania mesta. Dokument bol spracovaný v rámci projektu Efektívna správa mesta Košice a spolufinancovaný zo zdrojov EÚ, Program Slovensko. Jeho finálna verzia má byť mestu Košice oficiálne odovzdaná do konca júna,” uzavrelo mesto.
Viac k témam: Analýza, Financovanie, Košické mestské časti, Referendum, Univerzity
Zdroj: SITA.sk – Odborníci predstavili tri scenáre pre Košice, najvhodnejší model ušetrí milióny eur – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.












