Zatmenie Slnka je už síce za nami, ale Perzeidy sa oplatí pozorovať aj nasledujúce dve noci

Správna lokalita

Ich pozorovanie je veľmi jednoduché. Stačí si zobrať deku, jedlo a vodu, ľahnúť si na zem a pozerať sa priamo na oblohu. Meteory sa totiž vyskytnú kdekoľvek na oblohe, preto je toto ideálny spôsob na ich pozorovanie. Keďže augustové noci bývajú už chladnejšie, netreba zabudnúť aj na teplé oblečenie.

Pre čo najväčší zážitok z meteorického roja je však podľa Slovinského potrebné zvoliť správnu lokalitu. Treba sa podľa neho vybrať čo najďalej od zdrojov svetelného znečistenia, napríklad do parku tmavej oblohy.

„Na Slovensku máme už tri parky tmavej oblohy – Poloniny, Veľká Fatra a Muránska Planina. Perzeidy je najlepšie vidno kdekoľvek, kde nebude svojim svitom rušiť umelé svetlo. Treba sa vybrať do tých najtmavších oblastí,“ radí astrofotograf.

Prečo slzy svätého Vavrinca?

Slovinský pre agentúru SITA priblížil, že meteorickému roju Perzeidy sa v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca. „Prvé záznamy pochádzajú z tretieho storočia nášho letopočtu a súvisia práve s umučením svätého Vavrinca, cirkevného hodnostára, ktorý rozdal cirkevný majetok chudobným, za čo ho umučili. Niekoľko dní po jeho poprave, 10. augusta roku 258, videli ľudia na nebi padať niečo, čo vyzeralo ako ligotavé slzy, preto to nazvali slzy svätého Vavrinca,“ vysvetlil Slovinský.

Niektoré záznamy sa datujú ešte do Číny roku 36 n. l. „To, že nejde o niečo nadpozemské, ale že ide o meteorický roj, a teda, že sú to čiastočky, ktoré po sebe zanechávajú kométy, keď preletia slnečnou sústavou preukázal v 19. storočí taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli . Dokonca určil aj materské teleso zodpovedné za rojenie Perzeíd a to je kométa 109P/Swift-Tuttle,“ doplnil astrofotgraf.

Hviezdy nepadajú

Slovinský upozornil, že meteorické roje nie sú padajúce hviezdy. Tie v skutočnosti nikdy nepadajú. Astrofotograf priblížil, že sa v astronómii stretávame s tromi podobnými termínmi – meteoroid, meteor a meteorit.

„Meteoroid je teleso, môže ním byť čiastočka prachu od veľkosti zrnka piesku až po veľkosť pomaranča, ktorá si pláva vesmírom. Keď takáto čiastočka vnikne do atmosféry, trením zanikne a zažiari. Ten jasný svetelný záblesk sa volá meteor, preto hovoríme o meteorickom roji. Pokiaľ by to teleso bolo veľké ako napríklad futbalová lopta, či ba dokonca väčšie, v atmosfére celé nezhorí a nejaká časť dopadne aj na zem. Vtedy hovoríme o meteorite,“ upresnil astrofotograf.

Perzeidy sú teda drobné čiastočky prachu, ktoré za sebou zanechávajú kométy. Tie sa pri prelete slnečnou sústavou zohrievajú a uvoľňujú obrovské množstvo materiálu. Tieto uvoľnené čiastočky vytvárajú oblak, s ktorým sa Zem každoročne zráža.

Vyfotografujte si Perzeidy

„Preto každoročne vidíme ten istý meteorický roj v približne rovnakom čase,“ vysvetlil Slovinský. Doplnil, že miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú sa nazýva radiant, od ktorého sa zároveň odvodzujú aj názvy meteorických rojov. V prípade meteorického roja Perzeidy je týmto radiantom súhvezdie Perzea.

Meteorický roj si vieme podľa astrofotografa pri istej dávke šťastia zaznamenať aj na smartfón. Slovinský radí zaznamenávať širokoúhlo na časozber.

„Pre vytvorenie kvalitnej snímky potrebujeme fotoaparát. Ideálne plnoformátovú zrkadlovku, či bezzrkadlovku, pevný statív, širokouhlý objektív a káblovú spúšť. Časozberom, respektíve sekvenčným snímaním určite zachytíte niekoľko meteorov,“ uviedol Slovinský s tým, že snímky so desiatkami či stovkami meteorov si vyžadujú už sofistikované spracovanie.