Slováci odmietajú zásahy do komunálnych volieb, väčšina je proti predĺženiu mandátov

Výnimkou sú voliči strany Smer-SD

Ukazujú to výsledky reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra SCIO ešte 10. až 14. novembra 2025 na vzorke tisíc respondentov. „K spustenej politickej diskusii na túto tému iste poslúži ako zaujímavosť fakt, že k tejto téme panuje zhoda naprieč politickým spektrom,” poukázal hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. Dodal, že jedinou výnimkou sú voliči najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD.

„Aj u nich síce v prípade miestnej a mestskej samosprávy prevažuje názor, že súčasné štvorročné volebné obdobie by malo zostať zachované, tento postoj však nie je taký jednoznačný, ani väčšinový, ako u voličov iných politických strán”, dodal Klus s tým, že vyše polovice voličov tejto strany sa zhoduje na tom, že by predĺženie bolo vhodné, no sú rozdelení v tom, kedy by sa tak malo stať. Voľby do orgánov samospráv čakajú Slovensko na jeseň roka 2026.

Ako respondenti vnímajú predĺženie mandátu v obciach a mestách

S predĺžením aktuálneho volebného obdobia súčasných starostov a primátorov a poslancov v komunálnej politike na päť rokov súhlasí 14,4 percenta všetkých opýtaných. Ďalších 23,2 percenta by bolo za predĺženie, avšak až od nového volebného obdobia, teda pre tých, ktorí budú zvolení v roku 2026.

Spomínaných 62,4 percenta je za to, aby ostalo zachované štvorročné funkčné obdobie. V prípade predsedov samosprávnych krajov a krajských zastupiteľstiev je za predĺženie mandátu v tomto volebnom období 12 percent respondentov, ďalších 21 percent by bolo za predĺženie od nového volebného obdobia. Za zachovanie aktuálnej dĺžky volebného obdobia je v prípade orgánov samosprávnych krajov 66,4 percenta opýtaných.

Rozdielne postoje podľa politických preferencií

Za predlžovanie aktuálneho volebného obdobia orgánov miest a obcí sú najčastejšie voliči Smeru, ide o 27,01 percenta z nich. Pozitívny postoj k predĺženiu volebného obdobia na päť rokov, ale až vo volebnom období po roku 2026, najčastejšie vyjadrovali voliči Hlasu, súhlasí s ním tretina z nich.

Spomedzi voličov opozičných strán sú najčastejšie za predĺženie aktuálneho volebného obdobia voliči Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), a to necelých 16 percent z nich, čosi vyše 26 percent voličov strany Sloboda a Solidarita (SaS) zas vyjadrilo pozitívny postoj k predĺženiu budúceho volebného obdobia.

Najväčšmi sú proti akémukoľvek predlžovaniu volebného obdobia orgánov miest a obcí voliči opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS), ide o 70,56 percenta z nich. Spomedzi voličov koaličných strán najčastejšie vyjadrovali negatívne postoje voliči Slovenskej národnej strany (SNS), proti predlžovaniu je 56,25 percenta z nich.

Postoje k mandátu županov a krajských zastupiteľstiev

S predlžovaním aktuálneho mandátu predsedov samosprávnych krajov a krajských poslancov tiež najčastejšie súhlasili voliči Smeru, v tomto prípade išlo o necelých 23 percent z nich. V elektoráte opozičných strán boli takejto zmene najčastejšie naklonení voliči KDH, konkrétne 13,73 percent z nich.

S predĺžením mandátu od nového volebného obdobia najčastejšie súhlasili voliči Hlasu, a to 29,23 percenta z nich. Proti akejkoľvek zmene dĺžky mandátu boli opäť naviac voliči PS, nesúhlasí s tým čosi vyše 70 percent z nich. Spomedzi voličov koaličných strán najčastejšie vyjadrovali negatívne postoje k predlžovaniu volebného obdobia županov a krajských zastupiteľstiev voliči SNS, proti sú dve tretiny z nich.

Politická diskusia o presune komunálnych volieb

Otázku presunu komunálnych volieb o rok, teda z jesene 2026 na rok 2027, otvoril pred istým časom premiér Robert Fico (Smer-SD), zástupcovia samospráv sa voči tomu ale vymedzili, prinajmenšom pokiaľ ide o aktuálne volebné obdobie. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) po stretnutí s predstaviteľmi samospráv a regiónov neskôr oznámil, že debata o predĺžení súčasného volebného obdobia bola uzavretá.

Najbližšie komunálne voľby vyhlási v riadnom termíne v roku 2026. Objavila sa tiež myšlienka, že volebné obdobie orgánov samospráv by sa mohlo predĺžiť zo štyroch na päť rokov, avšak až od nasledujúceho volebného obdobia. Išlo by teda o tých predstaviteľov samospráv, ktorí budú zvolení v budúcoročných voľbách do orgánov obcí, miest a samosprávnych krajov.