Medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach upraví nový zákon, má odstrániť nedostatky

Justičná spolupráca v trestných veciach

Cieľom nového zákona je podľa rezortu spravodlivosti konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je, aby sa sprehľadnilo a zjednodušilo využívanie nástrojov a inštitútov využívaných v právnom styku s cudzinou a aby sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe.

“Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach v potrebnej miere a doplnenie a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona. Podkladom pre túto revíziu bola analýza implementácie práva EÚ ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná tak, aby boli jej orgány schopné dodržať medzinárodné záväzky SR,”uviedlo ministerstvo.

Zjednotenie s členskými štátmi EÚ

Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej samostatnej právnej úpravy v oblasti justičnej spolupráce je podľa rezortu aj zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi EÚ, ktorá je z hľadiska jej osobitnej povahy a systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou z hľadiska frekvencie jej využitia zo strany justičných orgánov.

“Dôvodom pre samostatnú úpravu tejto časti sú i spoločné východiská z hľadiska aplikácie hlavných atribútov právneho priestoru EÚ, a to najmä zásady vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a úzko previazaných prvkov, ako vzájomná dôvera justičných orgánov členských štátov EÚ a ich priamy styk. Samostatná, jasne špecifikovaná právna úprava (okrem iného i terminologicky) môže napomôcť praktikom a osobám so záujmom o uvedenú oblasť trestného konania odlíšiť postupy aplikované v rámci princípu vzájomného uznávania justičných rozhodnutí od postupov aplikovaných cestou štandardnej medzinárodnej spolupráce v trestných veciach (t. j. právna pomoc vo vzťahu k tretím štátom). Zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore za účelom zabezpečenia elektronických dôkazov,” vysvetlilo ministerstvo.

Zároveň sa menia viaceré zákony

Rezort spravodlivosti doplnil, že na rozdiel od justičnej spolupráce s členskými štátmi EÚ, spolupráca s tretími štátmi naďalej zostáva štandardnou “medzištátnou” doménou medzinárodnej spolupráce charakterizovanou najmä stykom medzi ústrednými orgánmi dotknutých spolupracujúcich štátov, v slovenských podmienkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry.

V súvislosti s prijatím tohto zákona sa zároveň menia viaceré zákony, doteraz upravujúce justičnú spoluprácu. “Na základe zrušenej piatej časti Trestného poriadku vznikla potreba upraviť dva inštitúty, konkrétne zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie a vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu SR v zahraničí vo všeobecných ustanoveniach Trestného poriadku,” zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré v tejto súvislosti na vládu predložilo aj druhý samostatný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

Jeho účelom je podľa rezortu odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. “Návrh reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. V súlade s touto judikatúrou napr. upravuje vo vzťahu k jednotlivým príkazom procesné záruky, ako povinnosť náležite odôvodniť príkaz, informovať dotknutú osobu alebo zničiť kópiu údajov, ak z týchto neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie,” uviedol rezort spravodlivosti.

Zavádenie právnych definícií

Návrh zákona mimo iného zavádza právne definície pojmov ako “počítačový údaj”, “počítačový systém”, “pamäťový nosič”, “údaj o účastníkovi”, “údaj požadovaný výlučne na účely identifikácie používateľa”, “prevádzkový údaj”, “obsahový údaj” a “poskytovateľ služieb”.

“Definovaním rôznych kategórií údajov je možné ľahšie odlíšiť postupy ich získavania v závislosti od ich intruzívnosti. Zároveň definovaním “počítačového údaja”, “počítačového systému” a “pamäťového nosiča” je možné dosiahnuť rozlišovanie medzi príkazmi, ktorých cieľom je zaistenie hmotného nosiča, ktorý sa nachádza v držbe alebo pod kontrolou povinnej osoby, a príkazmi, ktorých cieľom je získanie počítačových údajov od poskytovateľa služieb. Tieto definície je potrebné považovať za autonómne na účely trestného konania,” dodalo ministerstvo spravodlivosti.